1. července 2011 | Blog Kamila Kandalafta
Ako som bol býval písal v predchádzajúcom článku, po vyše roku sa do Gazy chystá ďalšia, v poradí druhá flotila, ktorej cieľom je prelomiť nehumánnu blokádu uvalenú na toto geto Izraelom. Tento rok mala byť flotila omnoho väčšia. Súčasťou flotily je napokon desať lodí z krajín západnej Európy, USA a Kanady. Strach izraelskej vlády z lodí plných civilistov ju však tento rok dohnal k tomu, aby spravila všetko možné aj nemožné aby lode nemohli vôbec vyplávať. Samu seba tak mnohokrát dostáva do trápnej situácie a spôsobuje si blamáž ešte pred konaním samotnej plavby. Keďže v časti verejnosti panuje nedorozumenie ohľadom zmyslu flotily, povedzme si najprv pár dôležitých vecí práve o tom – o jej zmysle a cieli.
Jednou z výčitiek voči flotile je, že v nej nejde o humanitárnu pomoc, ako sama deklaruje, pretože humanitárna pomoc sa dá do Gazy dopraviť cez zavedené kanály – síce s ťažkosťami, ale dá. Že flotila obchádza tieto možnosti a ide priamou morskou cestou do Gazy prezrádza, že im nejde o humanitárnu pomoc ale o provokáciu.
Zrejme ste ešte nepočuli o humanitárnych konvojoch do Gazy. Konalo sa ich už niekoľko a budú sa konať naďalej. Ide väčšinou o charitatívne zbierky z celej Európy (vlastne z celej nie, zo západnej) aj z iných častí sveta, ktoré vysielajú do Gazy konvoje dodávok a áut s humanitárnym nákladom cez celú Európu; do Gazy ich vpúšťajú cez Egypt. Najznámejšími sú konvoje Viva Palestina, organizované britským poslancom Gergeom Gallowayom. Ľudia na týchto konvojoch robia veľmi záslužnú prácu. Zbedačeným rodinám Gazy prinášajú potrebné veci, ktoré by inak nemali.
Je tu však malý problém. Akékoľvek humanitárne konvoje prinášajú so sebou iba nepatrný zlomok toho čo jeden a pol milióna uväznených civilistov potrebuje. Je to kvapka v mori, ktorá dokáže pomôcť iba niekoľkým rodinám na krátky čas.
A je tu druhý dôležitý moment. Palestínčania v Gaze (ale aj kdekoľvek inde) nepotrebujú byť odkázaní na charitatívnu pomoc. Potrebujú môcť normálne žiť, voľne obchodovať s okolitým svetom. Palestínčania potrebujú slobodu. Tak ako všetci ľudia na svete.
Cieľom flotily je prelomiť, aj keď len symbolicky, krutú nadvládu Izraela nad iným národom. Jej cieľom je dosiahnuť zmenu stavu, kedy Izrael drží jeden a pol milióna civilistov (z ktorých okolo polovica sú deti) na hranici humanitárnej katastrofy. V nemocniciach Gazy chýbajú lieky a prístroje, následkom čoho zomiera mnoho pacientov, ktorí sú inak liečiteľní bežnými spôsobmi. Izrael navyše znemožňuje mnohým pacientom vycestovať za liečbou do iných štátov. V Gaze je nedostatok čistej pitnej vody, nedostatok materiálu na stavbu potrubí, nedostatok stavebného materiálu na rekonštrukciu domov zničených izraelskou vojnou. Blokáda neumožňuje export tovarov, následkom čoho ( a následkom nedostatku materiálov) krachuje ekonomika; Gaza je región s najväčšou nezamestnanosťou na svete. Gazania sú terčom streľby izraelských vojakov na bežnej báze, keď obrábajú svoju pôdu alebo keď chytajú ryby na rybárskych člnoch. Príčinou toho všetkého je izraelská okupácia a blokáda (alebo snáď príhodnejší názov by bol „obliehanie”). To je to čo treba zmeniť, ak chceme aby ľudia v Gaze mohli žiť normálnym životom ako slobodní ľudia s dôstojnosťou.
To je cieľom Flotily slobody 2. Delegitimizovať okupáciu a blokádu, ktorá ničí životy ľudí, upozorniť svet na nespravodlivosť izraelskej nadvlády a na potrebu ukončenia jeho okupačnej politiky. Samozrejme, súčasťou toho je aj humanitárny náklad, ale väčším cieľom je ukončenie okupácie jedného národa druhým, aby už žiadne humanitárne náklady neboli potrebné.
V tomto zmysle aj organizátori flotily vydali vyhlásenie: „Výzvy niektorých svetových lídrov organizátorom flotily, aby využili zavedené koridory na doručenie humanitárnej pomoci Gaze prezrádzajú fundamentálne nepochopenie pre základné ľudské práva Palestínčanov. Palestínčania nechcú charitatívne príspevky od medzinárodného spoločenstva; žiadajú slobodu – toto volanie musíme všetci podporiť.”
Zápas ktorý vedie flotila je podobný zápasu Gándiho proti britskému útlaku alebo Martina Luthera Kinga proti rasistickej segregácii. Oni neniesli so sebou vo svojich kampaniach humanitárny náklad. Keď Gándi viedol kampaň na výrobu soli z morskej vody, alebo keď Indovia šli v kolónach k bránam továrne na soľ a nechali sa mlátiť britskými vojakmi, alebo keď černosi v USA sadali do predných sedadiel autobusov hoci to bolo zakázané, robili to isté čo teraz robí Flotila slobody – bojujú proti nespravodlivosti, proti systému, ktorý jednu skupinu nadraďuje nad druhu, z jednej skupiny ľudí robí dozorcov a z druhej robí akýsi medzistav medzi ľuďmi a zvieratami a obe skupiny zbavuje ich ľudskosti.
Možno aj Gandiho aj Martina Luthera Kinga svojho času niekto označoval za provakaterov. Dnes nám je však takmer všetkým jasné, že to boli hrdinovia nenásilia, ktorý posunuli náš svet bližšie k spravodlivosti. Kto by ich dnes označil za provokatérov (hoci moc provokovali) zaradil by sám seba medzi „padouchov” typu Ku Klux Klan. Gándi, King a mnohí ďalší nám ukazujú, že slobodní a odvážni ľudia sa nesmú skloniť pred nespravodlivou mocou, nech by bola akokoľvek krutá.
Alice Walker, afroamerická spisovateľka a držiteľka Pulitzerovej ceny bude na palube lodi Audacity of Hope
Na palube Audacity of Hope je aj afroamerická spisovateľka, držiteľka Pulitzerovej ceny, Alice Walker. Prirovnáva zápas za práva Palestínčanov k zápasu za práva Černochov v USA: “Vyrastala som na juhu počas segregácie. Takže viem akú chuť má terorizmus – keď váš otec môže byť odvlečený uprostred noci a zlynčovaný iba preto, že nevyzeral dosť poslušne, keď mu biely človek povedal, že musí niečo spraviť. To je tiež terorizmus. Poznám ten pocit. A pod takýmto systémom žijú aj oni.”
Medea Benjamin, Američanka židovského pôvodu cituje z prejavu Martina Luther Kinga, ktorý predniesol pri preberaní nobelovej ceny za mier: ”Odmietam prijať myšlienku, že človek je iba troska v rieke života, neschopný ovplyvniť udalosti, ktoré sa okolo neho odohrávajú.” Medea pokračuje: “Tieto slová ma budú sprevádzať podobne ako budú sprevádzať ostatných pasažierov na palube Flotily slobody do Gazy.”
Súcasťou Flotily slobody sú teda aj židia. Na palube americkej lodi ich je takmer štvrtina. Jedeným z nich je Jonatan Shapira, bývalý kapitán letectva izraelskej armády, ktorý v nej kvôli nemorálnosti okupácie odmietol ďalej slúžiť. Dôvody svojej účasti objasňuje takto: “Moje meno mi bolo dané po mojej prababke, ktorá bola zabitá v holocauste asi pred 70 rokmi. Vždy mi hovorili, že sa to stalo, pretože svet mlčal. Preto ja nebudem mlčať, keď strašné veci sú vykonávané v mojom mene.”
Ďalšou účastníčkou flotily je Hedi Epstein, 87-ročná žena, ktorá prežila holocaust. Toto je jej piaty pokus prelomiť blokádu Gazy. Hovorí: „Všetci na americkej lodi do Gazy a na ostatných lodiach vo flotile 2, vrátane mňa sme nenásilní, a ako by Vik (Viktorio Arrigóny, aktivista zavraždený palestínskymi salafistami) povedal „zostaneme ľudskí”. Chcela by som apelovať na Izraelčanov, aby aj oni „zostali ľudskí”.
Ako hovorí Medea v reportáži pre Democracy Now!: „Ideme po stopách Martina Luthera Kinga, Mahatmu Gandiho, a Palestínčanov, ktorí nenásilne čelia okupácii každý deň.” Ďalšia účastníčka hovorí: “25 percent delegácie na tejto lodi sú židia a je na to dôvod. Chceme povedať svetu, že izraelská vláda nehovorí v našom mene.”
Flotila slobody 2 mala vyplávať už pred niekoľkými dňami. Izraelské obštrukcie však spôsobujú oddialenie jej štartu. Jej vyplávanie sa však očakáva každý deň. Dúfajme, že ich cesta bude tento krát šťastnejšia ako minulý rok.
